Socialne siete a detsky mozog
V súčasnosti sú deti čoraz viac vystavované digitálnym technológiám, ktoré môžu výrazne ovplyvniť ich vývoj. Sociálne siete, hry založené na rýchlej odmene a sledovanie krátkych videí sú pre deti vo veku 0-6 rokov nielen prístupné, ale môžu aj vytvárať návykové správanie. Tento článok vám pomôže pochopiť, ako tieto digitálne aktivity vplývajú na rozvoj detského mozgu a prečo je potrebné ich používanie prísne kontrolovať.
Mozog dieťaťa: Citlivé obdobie pre vývoj
Mozog detí vo veku 0-6 rokov prechádza kritickými fázami vývoja, počas ktorých dochádza k rýchlej tvorbe a posilňovaniu synapsií. Tento proces, známy ako neuroplasticita, umožňuje mozgu prispôsobovať sa novým podnetom a skúsenostiam. Ak je mozog vystavený neustále sa meniacim podnetom z obrazovky – ako sú rýchle videá, hry s okamžitou odmenou alebo opakované sociálne interakcie založené na „lajkoch“ a „komentároch“ – môže si vyvinúť závislosť na tomto type stimulácie a obmedziť schopnosť detí sústrediť sa na úlohy, ktoré si vyžadujú trpezlivosť.
Dopamín a jeho dopad na detský mozog
Dopamín je neurotransmiter, ktorý mozog uvoľňuje pri pocite radosti alebo pri odmenách. Aktivity ako sledovanie krátkych videí, ktoré poskytujú rýchlu spätnú väzbu a odmenu, vedú k opakovanému uvoľňovaniu dopamínu. Pri hrách založených na rýchlej odmene, kde deti rýchlo dosahujú ciele, mozog takto získava neustále nové dopamínové impulzy. Tento proces môže spôsobiť, že mozog si zvykne na okamžité uspokojenie a stane sa menej odolným voči aktivitám, ktoré si vyžadujú dlhší čas a úsilie.
Opakované uvoľňovanie dopamínu môže viesť k stavom podobným závislosti – deti začínajú preferovať činnosti, ktoré poskytujú rýchle uspokojenie, a znižuje sa ich motivácia sústrediť sa na činnosti, ktoré sú menej podnetné alebo si vyžadujú vytrvalosť. Tento efekt môže byť ešte výraznejší u sociálnych sietí, kde deti dostávajú neustále upozornenia, čo ich privádza späť k obrazovke. Detský mozog, ktorý si zvykne na takéto dopamínové „výbuchy“, sa stáva náchylnejším na rozvoj impulzívneho správania a zníženú schopnosť odolať pokušenia.
Negatívny dopad rýchlych videí a krátkych vizuálnych stimulov
Platformy ako TikTok alebo YouTube Kids, kde deti sledujú veľké množstvo krátkych videí v rýchlom slede, sú navrhnuté tak, aby poskytovali neustále nové a stimulujúce obrazy a zvuky. Táto rýchla stimulácia môže výrazne ovplyvniť schopnosť detí sústrediť sa, pretože ich mozog sa učí vyžadovať neustále nové podnety. V dôsledku toho môžu mať deti problémy so sústredením sa na bežné úlohy, ako je čítanie alebo hra s hračkami, ktoré neponúkajú rovnakú úroveň stimulácie.
Dlhodobý vplyv: Deti, ktoré sa pravidelne vystavujú rýchlemu sledu krátkych videí, môžu mať zníženú schopnosť spracovávať a analyzovať informácie. Tento druh stimulácie tiež obmedzuje priestor na rozvoj kreativity, keďže deti nie sú nútené zastaviť sa a zamyslieť nad tým, čo videli. Časom sa môžu začať prejavovať problémy s pozornosťou a so schopnosťou zvládnuť aktivity, ktoré si vyžadujú pokoj a dlhší čas na dokončenie.
Dopad hier s rýchlymi odmenami na správanie
Počítačové hry založené na rýchlej odmene môžu viesť k nadmernej stimulácii detského mozgu. Deti získavajú okamžitú spätnú väzbu v podobe bodov, odmien alebo nových úrovní, čo ich motivuje pokračovať v hre. Táto okamžitá spätná väzba síce deti baví, ale má aj negatívne účinky – deti si môžu vyvinúť závislosť na takomto type odmien a začnú preferovať činnosti, ktoré im ponúkajú rýchle uspokojenie.
Nedostatok trpezlivosti: Deti sa týmto spôsobom učia, že úspech a odmena prichádzajú rýchlo a bez väčšej námahy, čo môže viesť k nedostatku trpezlivosti. V reálnom živote si však mnoho úspechov vyžaduje dlhodobé úsilie a schopnosť vyrovnať sa s neúspechmi. Keď deti nezažívajú tieto situácie v digitálnom svete, môžu mať v budúcnosti problém vyrovnať sa s bežnými náročnými situáciami.
Vplyv sociálnych sietí na sociálne a emocionálne zručnosti
Hoci sociálne siete nie sú priamo určené pre malé deti, mnohé platformy (alebo ich alternatívy pre deti) ich dokážu prilákať vizuálnymi stimulmi a odmenami za zapojenie. Tieto aplikácie však neprinášajú reálnu sociálnu interakciu, čo môže obmedziť rozvoj sociálnych zručností a empatie.
Deti, ktoré vyrastajú so sociálnymi sieťami alebo aplikáciami založenými na lajkoch a komentároch, môžu vyvíjať závislosť na externom overovaní svojich rozhodnutí, čím sa obmedzuje ich vnútorná motivácia. Táto závislosť na externých podnetoch môže negatívne ovplyvniť ich sebavedomie a schopnosť vytvárať skutočné, hlboké vzťahy s rovesníkmi.
-
Jirák, J., & Köpplová, B. (2009). Média a společnost. Praha: Portál. Táto kniha analyzuje vzťah medzi médiami a spoločnosťou a diskutuje aj o vplyve digitálnych médií na mladších používateľov.
-
Linhartová, K. (2018). Digitální technologie a vývoj dítěte v předškolním věku. Univerzita Karlova, Pedagogická fakulta. Práca sa zameriava na vplyv technológií na psychomotorický a sociálny vývoj detí v predškolskom veku.
-
Klapilová, K. (2019). Vliv digitálních technologií na rozvoj sociálních dovedností dětí. Masarykova univerzita, Filozofická fakulta. Práca skúma, ako digitálne technológie ovplyvňujú sociálne zručnosti detí.
-
Černá, M. (2017). Vliv digitálních médií na psychický vývoj dětí. Univerzita Palackého v Olomouci, Pedagogická fakulta. Výskumná práca o psychických dopadoch digitálnych médií na deti.
-
Vašutová, M. (2016). Mediální gramotnost a její rozvoj u dětí na prvním stupni ZŠ. Univerzita Karlova, Pedagogická fakulta. Táto práca sa zaoberá mediálnou gramotnosťou a jej vplyvom na deti, vrátane otázok týkajúcich sa digitálnych hier a sociálnych médií.
-
Anderson, D. R., & Pempek, T. A. (2005). Television and very young children. American Behavioral Scientist, 48(5), 505-522.
https://doi.org/10.1177/0002764204271506 -
Christakis, D. A. (2009). The effects of infant media usage. Acta Paediatrica, 98(8), 1171-1172.
https://doi.org/10.1111/j.1651-2227.2009.01416.x -
Gentile, D. A., et al. (2004). The effects of video game violence on children and adolescents. Developmental Psychology, 40(5), 592-598.
https://doi.org/10.1037/0012-1649.40.5.592 -
Hummer, T. A., et al. (2010). Short-term and long-term effects of video game violence on brain activity and behavior. Social Cognitive and Affective Neuroscience, 5(2-3), 167-176.
https://doi.org/10.1093/scan/nsq026 -
Kates, A., Wu, H., & Coryn, C. L. S. (2014). The effects of parental guidance on children's media consumption. Media Psychology Review, 8(1).
https://www.researchgate.net/publication/261426560 -
Lillard, A. S., et al. (2015). The impact of pretend play on children's development. Psychological Bulletin, 141(1), 1-34.
https://doi.org/10.1037/a0038931 -
Linebarger, D. L., & Vaala, S. E. (2010). Children's learning from educational television. Media Psychology Review, 4(2).
https://www.tandfonline.com/doi/full/10.1080/15213269.2010.501871 -
Nathanson, A. I., & Beyens, I. (2018). The role of parental mediation in children's media use. Journal of Children and Media, 12(3), 267-283.
https://doi.org/10.1080/17482798.2018.1463919 -
Pea, R. D., et al. (2012). Media use and the mental health of children and adolescents. American Journal of Public Health, 102(3), 384-392.
https://doi.org/10.2105/AJPH.2011.300608 -
Radesky, J. S., & Christakis, D. A. (2016). Increased screen time: Implications for early childhood development. Pediatrics, 138(2).
https://doi.org/10.1542/peds.2016-1758 -
Schmidt, M. E., & Anderson, D. R. (2007). The effects of media on children's social skills. Child Development Perspectives, 1(1), 25-32.
https://doi.org/10.1111/j.1750-8606.2007.00004.x -
Swing, E. L., et al. (2010). Video games, media use, and the development of attention problems. Pediatrics, 126(2), 214-221.
https://doi.org/10.1542/peds.2009-1508 -
Vandewater, E. A., & Lee, S. J. (2009). The impact of media use on sleep and academic performance. Journal of Adolescent Health, 44(5), 519-524.
https://doi.org/10.1016/j.jadohealth.2008.11.009 -
Wartella, E., Rideout, V., & Lauricella, A. (2013). Parenting in the age of digital technology. Journal of Early Childhood Research, 11(3), 173-187.
https://doi.org/10.1177/1476718X13499386 -
Zimmerman, F. J., et al. (2007). Media exposure and language development in children. American Journal of Pediatrics, 140(4), 603-606.
https://doi.org/10.1542/peds.2006-3656